Lions Club Bratislava PRESSBURG

Menu

Príbeh havinka

Je úžasné byť niekoho darčekom. Viem to, lebo ja som tým darom. Volám sa Brony a som sučka labradorského retrievera. Na Slovensko som prišla z Austrálie v apríli 2007. Poslali ma pre Výcvikovú školu pre vodiacich psov pre nevidiacich a chovnú stanicu s pôrodnicou v Jakubove za polovičnú cenu.

Výcviková škola pre vodiacich psov funguje najmä na základe darov a sponzorských príspevkov jednotlivcov a organizácií, vôbec nemá podporu od štátu. Človek so zrakovým postihnutím dostane od štátu "príspevok" na kúpu vodiaceho psa, a po odovzdaní psa túto sumu za psa zaplatí Výcvikovej škole pre vodiacich psov. Je to trochu viac ako jedna tretina sumy, ktorú musí Výcviková škola investovať, aby vodiaceho psa "vyrobili". Sumu teda dáva štát priamo klientovi. Preto táto výcviková škola organizuje rôzne prezentačné akcie a stretnutia s potenciálnymi darcami. A práve na jednom takomto podujatí sa zrodila prvá myšlienka o potrebe výstavby pôrodnice a kotercov.

Zdravý človek si vie len ťažko predstaviť, aké je to nevidieť. Keď si čo len na chvíľu zaviaže oči, skúsi sa pohybovať v priestore a zdolávať bežné prekážky, lepšie pochopí ťažkosti toho, kto vidí iba obrysy, alebo má pred sebou stále tmu. Stačí však zobrať do ruky vodič vodiaceho psa a zrazu sa kráča istejšie, ľahšie. Treba len dôverovať štvornohému pomocníkovi. Môžete si to vyskúšať na niektorej z akcií Lions Club Bratislava Pressburg.

Predtým než som prišla na Slovensko, psov na výcvik vyberali z chovných staníc, ktoré mali labradorské šteniatka na predaj. Úspešnosť náročného a komplikovaného výcviku však nebola predpovedateľná, máloktorý psík získal kredit vodiaceho psa. A práve ja som sa mala stať "alfa Matkou" rodu výnimočne šľachtených a špeciálnych labradorských retrieverov. Z Austrálie som si priviezla v brušku 7 šteniatok. Bola som veľmi zmätená z nového prostredia, z toho, že som sa mala stať matkou po druhý krát, navyše po dvore pobehovalo veľa ľudí... Čo sa dialo, som zistila až dva týždne pred pôrodom. S pani Jarmilou Viragovou sme sa nasťahovali do novopostavenej pôrodnice, aby sme tam v príjemnom prostredí mohli začať privádzať na svet dokonalejších psíkov pre nevidiacich. Veľmi sme sa tešili, že všetkých sedem mojich prvých šteniatok bolo krásnych a hlavne zdravých. Najprv boli iba so mnou a s pani Viragovou, ktorá dozerala na nás vo dne aj v noci. Po treťom týždni sme sa presťahovali do vedľajšej budovy, kde sú koterce s výbehom. Tam sa šteniatka učia samostatnosti, zoznamujú sa s prírodou, hrajú sa na preliezačkách, poznávajú travičku, ako chutí a vonia rozhrabaná zem, čo sú hračky, papier, látka...

Od 7. týždňa sa začína program výchovy. V tomto dobrovoľníckom programe sa šteniatka pripravujú na veľmi zodpovednú prácu vodiaceho psa a odchádzajú do rodín k milým ľuďom-dobrovoľníkom. Ich úlohou je výchova a starostlivosť o prideleného psíka do jeho 12 mesiacov. Výdavky spojené so starostlivosťou sú hradené Výcvikovou školou pre vodiace psy. V tomto období sa buduje u šteňaťa pozitívny vzťah k človeku, dobrovoľník ho učí zvládnuť základné hygienické návyky, pokojne sa správať v interiéroch – nevyskakovať na nábytok, neničiť ho, neštekať, nekradnúť ani nežobrať jedlo a podobne. Dôležitou úlohou je tiež socializácia psíka – jeho privykanie na rôzne prostredia a situácie v ľudskom svete. Psík spolu s dobrovoľníkom chodí do kina, divadla, supermarketov. Prístup psíka do supermarketov a potravín je však sťažený, lebo do väčšiny z nich môže vojsť až vtedy, keď úspešne absolvuje skúšku vodiaceho psa. Počas celého roka školitelia z Výcvikovej školy testujú šteniatka i dobrovoľníkov a občas sa vraciame do pôrodnice na návštevu.

Všetci sa snažia zo šteniatka vychovať pokojného, ľahko ovládateľného, sebavedomého mladého psa s pozitívnym vzťahom k človeku, ktorý sa vie učiť.

Po roku absolvuje každý mladý pes skúšku temperamentu a zdravotné testy. Mladým psíkom, ktorí skúšku nezvládnu, nájdu nový domov, kde sú šťastní a spokojní. Ostatní nastupujú do výcvikového programu.

Výcvik prebieha v rodine trénera a trvá 6-8 mesiacov. Takmer dospelé psy sa za ten čas naučia smerové a vyhľadávacie povely, ktoré sú potrebné na vodenie nevidiaceho človeka. Tréning vodiaceho psa je rozdelený zhruba na tretiny: v prvej tretine sa pes učí vykonávať jednotlivé cviky s podporou trénera, druhá tretina sa volá "na vidiaco ako na slepo", kedy tréner simuluje zrakové postihnutie a v poslednej tretine už pracuje so psom v nepriehľadných okuliaroch.

Výcvik je ukončený oficiálnou náročnou skúškou a odovzdávaním psa. Základom úspechu je správne vybratá dvojica človek – pes, ktorá si bude vyhovovať povahou aj temperamentom.

Odovzdávanie psa trvá jeden týždeň. Je potrebné, aby sa nový majiteľ - nevidiaci človek naučil všetko o svojom novom vodiacom psovi – zásady práce s hlasom, rozdelenie úlohy človeka a psa pri vodení, používanie povelov potrebných na vodenie aj formálnu poslušnosť, starostlivosť o psa a základy etológie, manažovanie voľného času psa a mnoho iných dôležitých zručností. Stále sa sleduje, ako sa im spolu darí. Zo začiatku sa kontrola u majiteľa psa opakuje každé tri mesiace, potom každý rok.

Teraz, keď som vám objasnila, aké je to náročné, prezradím, že jeden vodiaci pes stojí Výcvikovú školu cca. 19 000 eur. V cene je všetko od kúpy a dovezenia inseminačnej látky, cez krmivo, lekárov, hračky... výcvik. Čo sa nedá vyčísliť v peniazoch, to je čas dobrovoľníkov, trénerov, organizátorov a pani Jarmili Viragovej. Na Slovensku nevidiaci dostane z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok na kúpu vycvičeného vodiaceho psa maximálne do výšky 7 302,67€. Pravidelne potom dostáva príspevok aj na granule. Znamená to, že zostávajúcich 11 690€ si musí Výcviková škola zabezpečiť z iných zdrojov.

Každá pomoc je dôležitá, pretože na Slovensku je momentálne iba 100 vodiacich psov, no počet nevidiacich ľudí je viac než 4 000.

Po čase sa u vodiaceho psa začne prejavovať únava, vyčerpanosť z veľmi náročnej a zodpovednej služby. Celosvetovo platí pravidlo, že vodiaci pes má po deviatom roku svojho života nárok odísť na dôchodok. To je odporučená veková hranica pre výkonných vodiacich psov. Ak je pes vo veľmi dobrej kondícii a je ponechaný v službe, je potrebné jeho zdravotnú spôsobilosť už monitorovať častejšie. Niektorí aj po skončení služby zostávajú u pôvodného majiteľa, ale niektorým sa pohľadá nová rodina, aby mali príjemnú starobu bez starostí a povinností.

Odvtedy, ako som prišla ja, a neskôr Joanna z Ameriky, narodilo sa 77 šteniatok, z toho 42 je vo veku, kedy sú v procese tréningu, alebo ešte len vo výchove, alebo sa ešte stále batolia. Zo zostávajúcich 35 sa 20 stalo vodiacimi psami a 3 sučky sa zaradili do špičky a stali sa z nich chovné sučky. Náš rod sa utešene rozrastá. Veľká vďaka patrí každému, kto nám pomohol. Špeciálne Lions Club BRATISLAVA PRESSBURG, lebo vďaka kamarátom z tohto klubu majú šteniatka lepšie podmienky pre príchod na svet a štart do života. Veľká vďaka pani Jarmile Viragovej a Výcvikovej škole pre vodiacich psov a každému SPONZOROVI.

ZO SRDCA ĎAKUJEME

Autorka textu: Júlia Jaššová

Príbeh vydaný a pokrstený na akcii dňa 06.06.2015.